Forgáčov palác
Forgáčov palác, ktorý sa nachádza na rohu Hlavnej a Vrátnej ulice, bol postavený vďaka tomu, že sa tí bohatší nudili. Začiatkom predminulého storočia totiž šľachtici začali prichádzať na to, že život na dedine nie je až natoľko zábavný, koľko peňazí môžu do svojej zábavy investovať. Preto si začali stavať veľké sídla v mestách, napríklad Pongrácovci a Forgáčovci práve spomínaný palác v Košiciach. Aby bolo každému zďaleka jasné, že tento palác patrí práve im, do jeho strednej hornej časti umiestnili svoje rodinné erby. Inak však svoje sídlo neprezdobili, a to preto, aby držali krok s módou. Tú v architektúre vtedy udával empírový štýl, v ktorom išlo o monumentalitu, ale ináč o jednoduchosť a farebnú striedmosť.
Tento palác však bol striedmy len zvonku. Zvnútra, čo sa týka jeho osadenstva, sa v ňom vystriedalo dosť inštitúcií: miestodržiteľský úrad, pánske kasíno, niekoľko spolkov, banky a knižnica. V rokoch 1939 - 40 zastrešili dvor tohto paláca, čím vytvorili nádhernú dvoranu s presklenou kupolou pre Hornomaďarskú obchodnú banku. Po nej budovu prevzala Obchodná banka a od roku 1952 je tam centrálna sála Štátnej vedeckej knižnice, takže vám nič nebráni prezrieť si ju zvnútra. Okrem vypožičania kníh či študovania tlače organizujú tam zakaždým nejakú pozoruhodnú výstavu o Košiciach.
I ďalšie priestory tohto paláca sú vám prístupné. Napríklad aj balkón, ktorý počas našej "nežnej" revolúcie (1989) bol najslávnejším v Košiciach. Za niekoľko dní sa spoznal s topánkami skoro všetkých disidentov, členmi vlád a im podobných, keď z neho rečnili k davu.